Naivita

Čo keď ho naozaj milujem?

Prečo svoje city pred svetom izolujem?

Prečo ten šialený chlapec zostal mi v hlave?

Prečo už sa to nepodobá zábave?

Odíď rýchlo z môjho vedomia,

uhleči tiaži môjho svedomia,

pozerať na teba sa nemôžem,

ale zo srdca ťa neumažem.

Nechcem ťa poznať, už nikdy nechcem vidieť,

ale nedokážem ťa nenávidieť,

prečo všetko sa splieta ako pavučiny,

to sú len a len bludné končiny.

Čo hrať, že ťa trebárs nepoznám?

Možno ťa raz nerozoznám?

Som vážne taká naivná?

Že pomôže mi táto báseň bezslovná?